Pri lupuse by sme sa nemali veľmi premáhať, nemali by sme veci prepísknuť, pretože si môžeme ublížiť a rekonvalescencia trvá strašne dlho. Navyše existuje strašne veľa prekážok – únava, bolesti, nedostatok času, rodina, práca…. všetko chceme stíhať, a na nič nemáme čas. Vo svojich postoch aj článkoch často opakujem, že si treba veci naplánovať, určiť priority a naučiť sa veci dávkovať. Inak to nejde ani so športom.
Druhý týždeň dal môjmu plánovaniu aj mojej výzve zabrať. V utorok sme vo fitku cvičili prvýkrát aj na rebríku (niečo ako tento). Chceli sme posilniť trochu nohy, všetky cviky boli zamerané na lýtka. Ja šikovnica som sa v stredu následne vybrala behať, čo som radšej nemusela, no a vo štvrtok som sa takmer nepostavila z postele. V živote som nemala takú svalovicu ako minulý týždeň. Bola som na tom tak zle, že som nevládala zísť zo schodov, vždy keď som sa zasedela, musela som sa nanovo rozcvičiť. AAALE…neostala som sedieť doma. Práve naopak. Pridala som na nordic walkingu, použila roller a iné strečingové cvičenia, aby som to rozchodila. Aj som rozchodila, konečne v nedeľu to už bolo OK :D.
No a ako sa mi darilo v druhom týždni?
Pôvodný plán:
Nakoniec som to dala takto:
5x nordic walking – dokopy som prešla 29,03 km za týždeň (minulý týždeň to bolo 28.07km)
1x posilka
1x beh
Plávanie, ani druhýkrát beh som nedala
No Comments