Pred diagnostikou sme sa nevedeli dospať. Niekedy nám aj 14 hodín bolo málo a zrazu, po rokoch liečby nevieme zaspať, aj keď sme prestrašne unavení? Poviem vám, snažila som sa zistiť, čo najviac funguje. Prečítala som nespočetné množstvo stránok, časopisov, kníh, kde hovorili o spánku, o spánku a kortikoidoch, o spánku a lupuse. Vyskúšala som snáď všetky tipy a triky, ktoré radili odborníci aj laici. Dlhodobo nič nefungovalo, alebo ja som to vzdala, keď som nevidela výsledky.
Pýtate sa, čo prevratné vám teda môžem poradiť? Čo iné vám poviem, keď už bolo všetko povedané a nám to aj tak nezaberá? Nové vám asi nepoviem nič. Ak si uvedomíte/zvedomíte, čo vám sem píšem, tak možno konečne prídete na to, čo zaberá na vás. Tak ako nie sú dvaja rovnakí pacienti s lupusom, tak nie sú dvaja rovnakí ľudia na svete. Proste „one size fits all“ (pozn. preklad každému vyhovuje niečo iné) v tomto prípade neexistuje.
Tieto dve veci vám môžu pomôcť zaspať:
1. Pocit na zaspatie
Poznáte ten pocit večer, v noci, už sa vám zatvárajú oči a vy sa silou mocou snažíte udržať ich otvorené? Chyba! Práve to je vaše „okno“. To je ten čas, kedy treba ísť spať. Ísť spať, tým mám na mysli, už len vypnúť lampu pri posteli a zatvoriť oči. Ten pocit príde znenazdajky, a keď ho odignorujete, tak jednoducho hneď nezaspíte. Práve naopak, prekonali ste ten zlomok času, takže o to dlhšie budete ešte hore. Ja o tomto pocite viem, napriek tomu sa mi často stane, že keď ho pocítim, tak ako naschvál musím ísť ešte na záchod a už ho prešvihnem.
S týtmo bodom chtiac či nechtiac súvisí aj akási predpríprava na spánok. Tento bod berie do úvahy to, že keď si tento pocit všimnete, už ste osprchovaní a už ležíte v posteli s knihou či mobilom. Tento pocit však neprichádza vždy v tom istom čase. Ja som ho pozorovala o siedmej večer, aj o polnoci. Väčšinou však u mňa prichádza medzi 21.30 až 22.30 (v závislosti od toho, kedy ráno vstanem). Takže zhruba v tom istom čase večer vypínam telku (okolo 21.00), urobím večernú hygienu a s knihou (v mobile) si líham do postele a čakám, kedy príde. Doteraz sa mi vždy podarilo rýchlo zaspať, keď som ho neodignorovala. Povedzme si pravdu, niekedy je tá kniha tak zaujímavá, že od nevieme odtrhnúť oči :).
2. Vedomé cvičenie
Či chceme, či nechceme, tak náš deň má dopad aj na náš spánok. Keď cez deň nič nerobíme, alebo nerobíme nič fyzicky namáhavé, tak sa nám nechce večer zaspať. To je prirodzené. Keď si však cez deň zacvičíme, unavíme svoje telo aj fyzicky, tak sa mám večer bude ľahšie zaspávať. Unavíme svoje telo aj svoju myseľ. S lupusom si musíme dávať pozor, koľko tej fyzickej aktivity vynaložíme počas dňa. Vysávanie, starostlivosť o deti, učenie, či každodenné povinnosti nás samozrejme vyčerpávajú, ale je to iné, ako keď vedome cvičíme. Dôležitý je aj čas, kedy cvičíme a koľko cvičíme. Tesne pred spaním by sme nemali naše telo povzbudzovať. Je lepšie cvičiť podvečer (aspoň 4 hodiny pred spánkom) alebo kedykoľvek počas dňa, kedy sa na to cítite.
Mne sa o cvičení, športovaní píše ľahko, aj sa mi ľahko vykonáva, lebo som odjakživa bola aktívna. Lupus na dlhšiu dobu stopol moje fyzické aktivity, ale postupne sa dostávam do formy. Odkedy sa pravidelne hýbem, tak sa mi oveľa lepšie zaspáva.
Bonusový tip č. 3: Čas, kedy pijete posledný kofeinový nápoj
Ja som na kofeínové nápoje citlivka. Ideálne, keď si poslednú kávu, resp. čierny/zelený čaj dám najneskôr o 15.00. Ak si ich dám neskôr, tak mám problém zaspať. A viem, že to nie je len v mojej hlave.
Bonusový tip č. 4: Nežerte pred spaním!
S plným bruchom sa spať nedá. Radšej choďte spať hladní, ako sa zbytočne nabudiť pred spaním. Pre telo je trávenie práca.
Tento článok píšem len na základe vlastných skúseností. Chcela som sa podeliť o to, čo mne funguje a inšpirovať vás, aby ste tiež objavili, čo zaberá na vás.
