Môj muž aj naši mi neustále hovorili, že ja by som na dedine nemohla bývať. Že by som sa nikdy nevzdala donášok jedla. Že by som si nezvykla, že potraviny nie sú otvorené od nevidím do nevidím. Že môj iracionálny strach z chrobákov by mi to nedovolil.
Čuduj sa svete, okolnosti nás prinútili dočasne opustiť mesto, plánovať dovoz potravín, s čím súvisí aj plánovanie jedla a varenie. Dokonca som sa do určitej miery musela vzdať aj sladkostí, lebo však skoro v každej bežne dostupnej je mlieko alebo srvátka alebo lepok.
No a viete čo je na tom celom najsuper? Absolútne bez problémov som začala takmer denne variť. Pečiem chlieb, rožky aj sladké. Teším sa, keď mi niečo extrémne chutné vyjde. Nevzdávam sa, keď mi niečo (najmä kváskové) nevyjde. Experimentujem s chuťami, so surovinami. Neplytváme jedlom. Plánujem to tak, aby som vždy minula, čo mám otvorené alebo nakrojené.
Jednými z takých kombo obedov sú aj jedlá z tekvice. Okrem mojej obľúbenej zapekanej zeleniny s tahini pohánkou som urobila aj tekvicovú polievku. Ukrutne jednoduchá, výdatná, trošičku exotická…no, chuťovo orgazmická. Samozrejme #bezlepku a #bezmlieka. Continue Reading…