Pomalé rána sú moje. Rána v koronele boli úplne dokonalé. Nikam sa nikto neponáhľal. Našli sme si čas na spoločné raňajky. Krátku prechádzku či cvičenie.
Upršané rána sú tiež moje. Ak by sme nemali psa, tak by som ani nos nevystrčila von v lejaku. Odkedy ho máme, tak chodíme von za každého počasia a je to fantastický pocit. Nik nie je na lúke, ani na ceste. Môžeme kričať, smiať sa, utekať, tancovať. Také bolo aj dnešné ráno. Upršané, ale o to pomalšie a krajšie.
K takémuto ránu patrí kaša. Taká moja. Bez lepku. Bez mlieka. S čokoládou. S ovocím.
Však čítajte ďalej.
