Monthly Archives

október 2019

Cvičenie, Fitness

Ako som prestala prokrastinovať a začala cvičiť – návod na používanie

28. októbra 2019

S lupusom sme spolu už 10 rokov. Za to obdobie má človek čas zoznámiť sa s ochorením, zistiť, aké má obmedzenia, kde sú jeho hranice.

Ako každá žena vždy som chcela vyzerať a hlavne cítiť sa dobre. Samozrejme toto ochorenie so sebou prináša aj ťažkosti – nikdy neviem, kedy mi ochorenie vzplanie, kedy ráno nevstanem z postele, kedy budem taká unavená, že nebudem môcť nič urobiť. U pacientov s lupusom toto nie sú výhovorky, toto je skutočný každodenný život.

Prvých asi 6 rokov moje zdravie kolísalo – chvíľu dobre, chvíľu zle. Nevedela som, ako si s tým poradiť. Vždy, keď som začala cvičiť, tak sa mi niečo udialo a musela som prestať. Bolo to veľmi frustrujúce a hlavne nepravidelné, neúčinné. Čo s tým?

  1. Prílišná chtivosť

Vždy, keď som sa cítila dostatočne dobre, tak som sa vybrala/prihlásila na cvičenie – bez rozmyslu – bol to pilates, yoga, badminton, squash, šla sama do fitka.

Viete, kde je problém? Moje telo nebolo pripravené na takú záťaž. Cvičenie som udýchala, ale VŽDY som to prehnala. A to je problém. Po tomto excesívnom výdaji energie som sa regenerovala aj týždeň. Hovoríte si, že keď sa človek prihlási na začiatočnícku yogu alebo pilates, tak predsa tam to nemôže prehnať. Veru môže. Ak sa prihlásite na skupinové cvičenie, nepoviete svojmu trénerovi/inštruktorovi, že máte nejaké ochorenie, tak sa neprihliada na váš stav. Možno mu to aj poviete a prihliada na vás, ale potom väčšinu cvikov nemôžete vykonávať tak, ako sa majú, alebo v takej intenzite.

Ja som to vyriešila tak, že som si našla trénera, ktorý sa zaujíma o ľudské telo a vplyv ochorenia na pohybový systém. Hneď na začiatku som mu povedala o svojich zdravotných problémoch, a zároveň mu špecifikovala, čo môžem a nemôžem robiť, a čo chcem cvičením dosiahnuť. Dokonca, na moje prekvapenie, kým som prišla na prvé cvičenie, tak si môj tréner pozrel informácie o lupuse.

  1. Vhodné cvičenia

Keď už máte trénera, ktorý sa rozumie do toho, čo robí, ide o nastavenie cvičenia. Mojím cieľom od začiatku bola tonizácia svalov. Čo to znamená? Chcela som posilniť svalstvo, ale nepotrebovala som byť fitneskou. Práve z dôvodu ochorenia som dlho nemohla cvičiť, no a aj keď som cvičila, tak to nikdy nebolo pravidelné, tak mi svaly hrozne ochabli. Nedokázala som sa ani zaprieť do rúk.

Tak sa začala moja teraz už trojročná odysea s cvičením vo fitku. Na každom cvičení precvičíme všetky svalové skupiny na tele. Cvičíme najčastejšie s váhou vlastného tela, používame fitloptu, gumičky, občas činky, TRX, či SM systém.

Snažím sa cvičiť dvakrát do týždňa. Kardio dopĺňam nordic walkingom, rýchlou chôdzou alebo behom. V zime lyžujem, v lete bicyklujem. O kardiu však v inom článku.

  1. Rutina/pravidelnosť/udržateľnosť

Cesta k udržateľnému pravidelnému cvičeniu je „dávkovanie“. Cvičiť radšej menej a viackrát do týždňa, tak aby ste sa nárazovo nezničili. Stanovte si priority. Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale kým si nestanovíte priority, tak si z cvičenia rutinu nevytvoríte.

  1. Motivácia

Určite sa vám stane, že vypadnete z rytmu. Príde ochorenie, zlomenina, bolesti a trvá to aj niekoľko týždňov, kým sa môžete vrátiť k cvičeniu. Aj mne sa to stalo, aj stále stáva.

Opäť budem opakovať, čo som napísala v bode tri. Mám určené priority. Takže na cvičenie sa vždy teším. Chcem pokračovať. Hlavne vidím pokroky. Vidím, ako sa zlepšujem. Ako silniem. Môžem robiť aj ťažšie prevedenia cvikov, môžem pridať trochu väčšiu váhu do cvičenia. Dokonca som začala liezť a behať, lebo už VLÁDZEM a viem, že to nepreženiem.

Hlavné jedlá, Recepty

Pohánka, ktorá vám bude chutiť

14. októbra 2019

Bezlepkáči pohánku isto poznajú. Nebezlepkáčom asi nebude chutiť, ale v tomto recepte vás presvedčím, že je to super jedlo, z ktorého sa budete zalizovať.

Pohánka je prirodzene bezlepková zázračná obilnina. Má vysoký obsah rutínu, ktorý sa podieľa na zvyšovaní pružnosti ciev. Pohánka prečistí našu krv, podporuje aj funkciu obličiek, reguluje zrážanlivosť krvi, znižuje cholesterol a celkovo posilňuje imunitný systém.

Dôležitá poznámka: pohánka sa nevarí!

Continue Reading…

Diagnostika

Prečo je diagnostika lupusu taká náročná?

3. októbra 2019

V roku 2009, keď som mala 24 rokov, som si „dospelý život“ konečne začala užívať. Mala som prácu, mala som priateľa, mala som kamarátov, bola som nezávislá od rodičov, privyrábala som si, chodila som cvičiť. Jednoducho, užívala som si, ako sa mi chcelo. Zároveň som spávala asi tak 6 hodín denne, bola som v  jednom kolotoči povinností a cez víkendy zas v kolotoči nekonečných večierkov a výletov. V tom čase som takýto životný štýl považovala za ideálny. Keď sa objavili prvé bolesti kĺbov, alebo zimou oziabnuté biele prsty na rukách a nohách, ktoré som si pri lyžovaní ani necítila, nerobila som si z toho nič. Však som len unavená z cvičenia. Však v Tatrách je predsa len väčšia zima ako v Bratislave.

Čo vám budem hovoriť, bola som ako „odtrhnutá z reťaze“. Až kým sa jedného dňa moje telo rozhodlo vypovedať svoju službu úplne. Keďže „drobné“ príznaky som ignorovala, muselo prísť niečo veľké. V  marci roku 2009 som zrazu dostala vysoké teploty, bolesti kĺbov ma pripútali na lôžko, srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Ani po troch sériách antibiotík sa môj stav nezlepšoval, práve naopak, teploty sa mi neustále vracali. Poslali ma prvýkrát do nemocnice – zápal osrdcovníka. Po 10 dňoch som prišla domov, bolo mi lepšie, ale asi po týždni sa teploty opäť vrátili. Poslali ma opäť do nemocnice – to bude nejaký „divný vírus“. Dali mi ďalšie dve série antibiotík a po 2 týždňoch sa teploty opäť vrátili. To sa už  moji rodičia rozhodli, že sa na takéto skúšanie toho, čo zaberie a čo nezaberie, nebudú ďalej pozerať a vzali ma do väčšej nemocnice. Tam sa konečne po ďalších 2 týždňoch prišlo na to, že je to systémový lupus. Nemusím vám vravieť, ako mi spadol kameň zo srdca, že to nebola rakovina – v podstate jediné vážne ochorenie, ktoré som po mene poznala. Veď až do tejto „nemocničnej ságy“ som chorá takmer vôbec nebola!

(Výber z textu publikovaný v Nálezy a straty s remou)

Mne diagnostikovali lupus v priebehu troch mesiacov. No, nie všetci pacienti majú také šťastie. Diagnóza môže niekedy trvať aj roky. Prečo? Lupus je také „plíživé“ ochorenie. Najprv pociťujete len nepatrné príznaky, ktoré sa postupom času zhrošujú. Často ani nedokážeme povedať, kedy ochorenie presne začalo. Dokonca spočiatku si príznaky ani nemusíte všimnúť, ani sa nemusia objaviť v krvných výsledkoch.

SLE môže napadnúť akúkoľvek časť tela. Keď sa tak stane, lekár musí zvážiť a vylúčiť všetky ochorenia s podobnými príznakmi. Napr. parvovírus, hepatitída C a lýmska borelióza môžu spôsobovať bolesti kĺbov podobné artritíde, únavu, sčervenanie a krvné anomálie podobné SLE. Táto osoba môže dokonca mať pozitívne antinukleárne protilátky (ANA), tak isto ako osoba s lupusom. Úloha lekára je v tomto prípade veľmi náročná. Môže sa stať, že budete musieť navštíviť niekoľko špecialistov, aby zhodnotili váš zdravotný stav.

Ako teda definitívne zistíme, či máme lupus? Lekár zistí vašu rodinnú anamnézu, vyšetrí vás – bude hľadať fyzické dôkazy tohto ochorenia a vykoná odber krvi a moču. Najdôležitejším a základným vyšetrením je odobratie antinukleárnych protilátok (ANA), pretože každý jeden človek s lupusom má tieto protilátky pozitívne. Ak vám vyjdú ANA negatívne, je veľká pravdepodobnosť, že lupus nemáte. Nasleduje plejáda ďalších krvných a iných vyšetrení, aby vám potvrdili SLE:

  • kompletný krvný rozbor – môže odhaliť nízky počet bielych krviniek, nízky počet krvných doštičiek, či autoimunitnú hemolytickú anémiu.
  • vzorka moču – môže odhaliť zápal obličiek
  • pečeňové krvné testy – môže odhaliť zápal pečene

V prípade pozitivity týchto testov musí lekár najprv vylúčiť iné ochorenia, ktoré môžu spôsobovať abnormálne výsledky.

Lekár vám ďalej pomocou krvných testov skontroluje aj váš imunitný systém:

  • Anti ds-DNA
  • Anti Sm
  • Anti Ro

V prípade, že máte pozitívne tieto parametre, tak je už väčšia šanca, že SLE máte. Len imunologické vyšetrenie to však nezaručuje.

Ďalšie testy, ktoré môžete podstúpiť: röntgen (na zistenie vody okolo pľúc), echo srdca (na zistenie vody okolo srdca), biopsia (na zistenie napr. zápalu obličiek) a pod.

Okrem výsledkov biopsie snáď ani jeden z vyššie spomínaných testov nie je finálny. American College of Rheumatology preto vyvinula kritériá lupusu, ktoré uľahčujú diagnostiku lupusu. Ak má osoba aspoň 4 zo 17 kritérií, môžeme povedať, že má systémový lupus erythematosus. Tieto kritériá si predstavíme v ďalšom príspevku.