Browsing Tag

stres

Práca na sebe, Životný štýl

8 tipov na zvládnutie #koronely*

21. apríla 2020

O svoj život som sa doteraz bála zatiaľ dvakrát. Prvýkrát pred diagnózou lupusu. Chodíte od lekára k lekárovi, z jedného nemocničného oddelenia na druhé a stále neviete, čo vám je. Čakať na vyslovenie diagnózy, ten pocit bezmocnosti….samozrejme, že sa vám v hlave preháňajú tie najhoršie scenáre.

Druhýkrát to bolo, keď sa začala #koromia (korona pandémia). Nemohla som sa odosobniť od pocitu, že ma to zasiahne a nedostanem sa z toho. Je to veľmi intenzívny pocit strachu o vlastný život, ktorý sa slovami snáď ani nedá opísať.

V neustálom strachu sa nedá žiť, ani keď nemáte chronické ochorenie. Všetko sa zrazu obrátilo k lepšiemu, keď som si to uvedomila. Začala som si viac užívať dni v karanténe a postupne sa vraciam do svojho normálu. Kým bude táto situáciu trvať, tak asi úplne normálne sa cítiť nebudem, ale spísala som pre vás osem tipov, ktorými sa môžete inšpirovať a prežiť toto obdobie plnohodnotnejšie.

 

1. Uvedomte si strach

Cítiť sa psychicky pod psa, nemať svoj deň, nič sa ti nechce – to všetko sú úplne prirodzené pocity, ktorými všetci prechádzame. Striedajú sa lepšie dni s horšími. A to je v poriadku. Len sa netreba nechať negatívnymi pocitmi unášať donekonečna. Pomenujte si svoje pocity, svoj stav. Uvedomte si, že sa necítite vo svojej koži. Potom sa môžete pustiť do ďalších bodov/tipov nižšie, aby ste sa zo svojej ulity dostali von.

2. Smejte sa

Smiať sa, robiť opičky pred zrkadlom = totálne ako odporúčanie psychológa, no pomáha. Odviažte sa. Kľudne si opičky odfoťte, rozpošlite ich svojim kamošom, nech vám pošlú podobné ksichty. Bavte sa.

3. Hrajte sa

Nie hry na telefóne alebo v počítači. Naozjastné materiálne hry. Sú hry aj pre jednotlivcov, keď sa s vami nechce nik hrať. Zahrajte sa so svojím psom. Naučte ho nový trik. Zahrajte sa s deckami. Zahrajte sa s manželom/priateľom. Zahrajte sa s kamošmi cez video call.

4. Sústreďte sa

Ja mám doma klavír. Tam, kde som sa dočasne presťahovala, ho nemám. Chýba mi. Je to niečo, pri čom vo veľkom strese totálne vypnem, lebo sa musím sústrediť na noty, hudbu, prejav, rýchlosť, flow… Skúste sa naučiť nejakú novú vec – či už je to hra na hudobný nástroj, fotenie, spev, kreslenie….niečo, čo neviete, ale vždy ste chceli vyskúšať, len ste „nikdy nemali čas“.

5. Vytvorte si rannú rutinu

Milujem pomalé rána. Keď sa nemusím nikam náhliť, keď mám čas pre seba a na seba. Odkedy pracujem z domu, čo sú už pomaly štyri roky, tak som zistila dôležitosť plánovania a rannej rutiny. Pred koromiou som mala inú rannú rutinu. Moja aktuálna je séria určitých, denne rovnakých aktivít. Keďže sa nikam neponáhľam, tak mi to trvá tri hodiny. Teraz určite chcete preskočiť tento odstavec. Prosím, nerobte to. Každý si totiž nastaví rannú rutinu, aká mu vyhovuje a koľko času má. Takže tá vaša môže mať 5 minút, 30 minút alebo hodinu.

Čo teda robím ráno ja? Hneď po prebudení meditujem. Chvíľku. Ešte nechcem rozbehnúť naplno svoju myseľ, takže len so zavretými očami poďakujem za dnešný deň. Potom si prečítam kúsok z knihy. Niekedy len pár viet, niekedy tri kapitoly. Podľa toho, ako sa mi chce, ako ma čo zaujme. Len nečítajte správy alebo sociálne siete. Niečo pomalšie. Následne si niečo zapíšem. Ja som si nikdy nedokázala písať denník. Ani teraz to neviem, zapisujem si skôr pocity. Čokoľvek mi v tej chvíli napadne, alebo čo ma trápi, alebo s akou náladou som vstala, s akým pocitom som si líhala. Fakt, čokoľvek. No a poslednú vec, ktorú urobím, zacvičím si. Teraz je to len týždeň, ale zacvičím si jogu. Stiahla som si aplikáciu a cvičím podľa nej. Aplikácia mi ponúka možnosť vybrať si typ cvičenia, partiu, na ktorú sa chcem zamerať, aj dĺžku cvičenia. Lenže na jogu človek musí dozrieť. Takže ak ešte nie ste jogový typ, tak odporúčam ponaťahovať sa. Ja som opakovala naťahovanie svojho psa. Hrozne sme sa s ním na tom bavili. On sa tešil a ja som sa išla popučiť od smiechu. Vraciame sa k bodu dva :D.

6. Prechádzajte sa

Keď vás nič nebaví, keď sa už neviete ani nudiť, choďte von. Zbaľte pár švestiek a choďte sa prejsť. Ideálne do lesa, ale prázdne mesto má tiež svoje čaro. Hlavne buďte v bezpečí. Stačí vám 30 minút rezkej chôdze, aby sa vám zaktivizovalo svalstvo a vy sa plní energie môžete vrátiť napr. k práci.

7. Cvičte

Toto odporúčanie sa na vás určite valí zo všetkých strán. Asi na ňom niečo bude 😀

Cvičte. Cvičte. Cvičte. Teraz už fakt nie sú výhorky, že nemáte čas. Nájdite si čas. Je to všetko o prioritách. Stanovte si, že do týždňa budete cvičiť aspoň 2 x 30 minút. Existuje neuveriteľné množstvo cvičení, z ktorých sa dá vybrať. Stačí sa len do toho pustiť. Dnes som akurát dočítala knihu Sila vôle nefunguje: Objavte skryté kľúče k úspechu. Psychológ Benjamin Hardy v tejto knihe tvrdí, „keď zmeníme vstupy, môžeme zmeniť aj výstupy, a tak je potrebné, aby ste začali venovať pozornosť  všetkému okolo seba“. Sami seba často vidíme ako nezávislé, samostatné osobnosti, ale prostredie na nás neustále vplýva. Formuje nás miesto, kde bývame, programy, ktoré počúvame a sledujeme a každý, s kým sa stretávame. Všetky spomínané faktory ovplyvňujú naše rozhodnutia. Ak človek dokáže rozoznať všetky tieto faktory, má šancu si vytvoriť také podmienky, ktoré mu pomôžu sa posúvať ďalej. Vyberá si, s kým sa bude stretávať, čo bude počúvať a pozerať, čo si prečíta, atď. Takže už ani vám nič neostáva, len dočítať tento článok, inšpirovať sa a začať cvičiť.

8. Prestaňte denne čítať korona správy

Zo začiatku koromie som si otvárala správy na internete asi 300x denne. Žila som len tým. Utápala som sa v informáciách. Vyhľadávala som informácie aj zo zahraničných spravodajských stránok. Vstávala som a šla som spať nalepená na obrazovku mobilu. Sama som si podporovala strach a stres. Musela som s tým prestať. Odkedy som to urobila, tak sa moja psychická pohoda míľovými krokmi posunula vpred. Ukľudnila som sa. Urobila som si denný režim. Plánujem varenie, pečenie, kváskovanie, cvičenie, prácu, prechádzky/venčenie, spánok, vzdelávanie. Viem si svoj denný režim upraviť ako potrebujem, ako mi vyhovuje. Navyše doňho implementujem kreativitu na dennej báze. Dnes sú to Roryho Story cubes. Minulý týždeň som si kúpila skicáre, aby som si mohla kresliť, ale aj robiť myšlienkové mapy podľa Kreatívne myslenie. Fotím jedlo, fotím prírodu, fotím seba. Píšem, nielen svoje zápisky, ale aj tvorím obsah pre vás, aby ste mali čo čítať. Pripravujem videá. Okrem toho, že som ich hlavnou hrdinkou, tak ich aj strihám a dávam do takej podoby, aby boli pozerateľné. Pripravujem pre vás podcasty, aby ste sa ani na tejto stránke nenudili.

Tak čo…zvedomíte si svoj vlastný strach a necháte sa inšpirovať týmito tipmi, ako prežiť obdobie koronely plnohodnotnejšie?

 

*koronela = korona karanténa podľa Petronely

Osobne o lupuse

Čo pre mňa znamená lupus?

7. apríla 2019

Lupus pre mňa znamená pravidelné užívanie liekov. Ako človeku, ktorý pred TÝM nebýval veľmi chorý, bolo pre mňa dosť náročné si zvyknúť brať lieky. Zo začiatku som si nastavovala pripomienky, aby som nezabudla. Najprv som nosila všetky lieky so sebou v krabičkách. Potom som nosila len lieky bez krabičiek. Teraz mám systém – zaobstarala som si púzdro, v ktorom mám okrem spomínaných nevyhnutných liekov, aj nejakú prvú pomoc (magnézium, niečo od bolesti, niečo na kŕče v žalúdku).

Lupus pre mňa znamená pravidelné kontroly u rôznych odborníkov a pravidelné odbery. Na toto som si hádam dodnes nezvykla. Všetky termíny si musím zapisovať. Dokonca si zapisujem aj to, kedy sa mám objednať, aby ma vzali v predpokladanom termíne kontroly (napr. ak mám ísť ku kardiológovi dvakrát v roku, tak si dám pripomienku už na apríl, nech ma v máji objednajú). Pravidelne chodím:

  • reumatológovi (náš hlavný lekár, ktorý v podstate spolu so mnou manažuje moju liečbu),
  • ku kardiológovi (lupus mi totiž „sadol“ na srdce – vždy keď ochorenie vzplanie, tak mám vodu okolo srdca),
  • očnému (kvôli kontrolám očného pozadia a tlaku kvôli kortikoidom a antimalarikám),
  • ku gastrošovi (kvôli potravinovým intoleranciám a alergiám, ktoré vznikli ako dôsledok liečby),
  • endokrinológovi (prevencia dedičného autoimunitného ochorenia štítnej zľazy),
  • ku kožnej (po rokoch s lupusom sa mi začali tvoriť tzv. eruptívne histiocytómy – taká divná kožná vyrážka, ktorá má tendenciu prasknúť, znova sa zaceliť, zase prasknúť a tak stále dookola).

Vcelku dlhý zoznam, keď sa tak naň dívam. Chodím samozrejme aj na preventívky ku všeobecnému a gyndošovi. Občas sa vyskytne aj iný špecialista, ale nezaradila by som ho k pravidelným – chirurgia, hematológia, nefrológia.

Lupus pre mňa znamená počúvanie svojho nepochopiteľného správania tela. Vysvetlím. Ako zdravá som nevedela, čo to znamená nemôcť alebo NEVLÁDAŤ niečo robiť. Dlho som sa s lupusom práve pre toto nevedela skamarátiť. Proste som nechcela každé poobede spať, nechcela som sedieť doma, keď ostatní šli večer von, chcela som cvičiť, chcela som si plánovať akcie vopred…veľmi ťažko som sa s tým vyrovnávala. A viete čo? Nič mi neuniklo, keď som nešla na žúrku alebo musela na poslednú chvíľu zrušiť účasť na nejakej akcii. Letecké spoločnosti na mne celkom dobre zarábali (však načo poistenie, že?).

Lupus pre mňa znamená aj veľa pozitívneho – spomalila som, určila som si priority, naučila som sa vnímať signály vlastného tela (to, že ich často nepočúvam je téma iného článku), pracujem z domu, našla som si aktivity, pri ktorých sa dokážem upokojiť a zabudnúť na každodenné problémy, pravidelne cvičím, som psychicky aj fyzicky silnejšia ako som kedy bola.

Áno, žiť s lupusom je náročné. Najmä preto, že sa nemôžete spoľahnúť sami na seba. Neviete, kedy príde taká bolesť kĺbov, že nevstanete z postele. Neviete, kedy budete takí unavení, že budete zaspávať na nohách. Neviete, prečo sú zrazu výsledky na nič a vy musíte do nemocnice. ALE život s lupusom je aj o nájdení akejsi rovnováhy vo vašom živote, je o nájdení nových priateľstiev, je o nájdení samého seba.